Naša minulosť nás sprevádza od nepamäti. Naše rozhodnutia, vedomie, vedomosti a všetko, čo sa udialo v minulosti je tu s nami.
Mnohí ľudia svoje traumatizujúce spomienky potláčajú. Pretože práve obdobie, ktoré nebolo príliš ružové, nie je peknou spomienkou na ich minulosť. Preto sa hovorí, že existuje takzvaný SPOMIENKOVÝ OPTIMIZMUS. Človek svoje škaredé spomienky potlačí a ostanú mu už len tie pekné. Preto sa vždy spomína na minulosť s nostalgiou a hreje to pri srdci. Pri pozeraní starých fotiek máme ako na dlani krásne spomienky na ešte krajšie časy. Predsa sa človek nefotí vtedy, keď mu je zle, ale vtedy keď je na výlete, svadbe alebo na iných milých udalostiach.
Naša minulosť preto nemá byť našou záťažou. Má byť naším poučením do budúcna. Aby sa naše chyby z minulosti už viac neopakovali. Ale práve preto sa nám tieto udalosti v minulosti stali. Mali sme sa z nich dostatočne poučiť. Všetko na svete sa pre niečo deje. Aj to, že píšem tento článok nie je len tak. Určite na svete existuje nejaký človek, ktorému práve tento článok otvorí oči a pochopí súvislosti s jeho vlastnou minulosťou.
Pred minulosťou sa nedá utiecť
Hoci sme si ju už odžili, nedá sa pred ňou utiecť. Už navždy zostane súčasťou nášho života a bytia tu na Zemi. Jednoducho je súčasťou nás. Aj na tie najhoršie obdobia nám ostanú nejaké spomienky. Hoci len mizivé, pretože tie najhoršie potlačíme, ale práve to nás má vystríhať pred tým, aby sa už viac niečo také neopakovalo. Za svoju minulosť sa môžeme hanbiť, ale nezabúdajte, že nikto si ju nepamätá lepšie ako vy samy. To znamená, že ostatní ľudia zabudnú, ale vy nezabudnete nikdy. Môže to byť z časti aj výhoda, pretože chcete, aby na tú hanbu všetci zabudli a oni naozaj časom zabudnú. Pretože hanba sa nestala im, ale vám. Oni budú mať v pamäti práve tú svoju hanbu, nezabúdajte.